Pápežský úrad

Podľa oficiálneho učenia rímskokatolíckej cirkvi, Pán Ježiš ustanovil svätého Petra ako viditeľný základ svojej cirkvi. Zveril mu kľúče a biskup rímskej cirkvi, nasledovník svätého Petra, je "hlava jednoty biskupov, námestník Krista a pastier univerzálnej cirkvi na zemi" (kanonický kódex práva #331). Pápež, rímsky biskup a nástupca svätého Petra, "je stálym a viditeľným princípom a základom jednoty biskupov, ako aj množstva veriacich". "Lebo rímsky pápež má na základe svojho úradu Kristovho zástupcu a pastiera celej Cirkvi plnú, najvyššiu a univerzálnu moc nad Cirkvou, ktorú môže vždy slobodne vykonávať." (katechizmus § 882)

Pre väčšinu katolíkov, úrad a autorita pápeža spočíva vo viere, že apoštol Peter ustanovil následníkov. Proti vyučovaniu Písma, pápežstvo deklaruje, že cirkev bola založená na apoštolovi Petrovi samotnom hovoriac, že on bol prvým biskupom Ríma a tak všetka jeho autorita prechádza na nasledujúceho pápeža a biskupov. Tento predpoklad tvorí základný kameň rímskeho katolicizmu. V základnom chápaní katolíka je, že pápež je duchovnou hlavou cirkvi spolu s ďalšími atribútmi prideľovanými tomuto mužovi. Cirkev sa odkazuje na pápežský úrad, ako na úrad Námestníka Krista (Vicarius Filii Dei) a tiež tvrdí, že je neomylnou vieroučnou autoritu. Prosím, starostlivo skúmajte oficiálnu pozíciu katolíckej cirkvi vo svetle Božieho Slova, ktoré jasne vyhlasuje, kto je hlavou Božej cirkvi.

V Novom Zákone, každé miestne zhromaždenie je nazývané cirkvou a v tomto zmysle je tam mnoho cirkví. Charakteristický rys pravej cirkvi Kristovej nespočíva v podrobení sa rímskej cirkvi, ale vo vernosti vyučovania Krista a láske k bratom.

Každý, kto je vykúpený krvou Ježiša Krista patrí do Božej rodiny - cirkvi. Pán Ježiš je hlavou a všetci, ktorí sú vykúpení sú Jeho telom.

Nasledovník svätého Petra

V čase, keď Ježiš pôsobil na zemi, osobne vybral dvanásť apoštolov bez žiadneho naznačenia budúcej následnosti. Apoštol Pavol bol Pánom Ježišom vybraný neskôr po zmŕtvychvstaní, keď sa osobne zjavil Pavlovi na ceste do Damasku. Tak od samého začiatku novozákonnej cirkvi bolo ustanovené, že boli

Táto pozícia "Apoštol" mala jedinečný význam. Dokonca aj potom, čo apoštoli umreli, ich jedinečný titul zostáva s nimi po celú večnosť. V Biblii máme zmienku o nebeskom meste:

Cez novozákonné Písma, budúcnosť cirkvi spočívala v dosadzovaní mužov schopných viesť a pokračovať v učení apoštolov a Ježiša Krista, ale len v zhode so Slovom pravdy nájdenej v Božom Slove. Biblia jasne ukazuje, že apoštoli ustanovili spôsob dosadzovania nie následníkov, ale skôr diakonov a starších (sú tiež uvádzaní ako biskupi).

Termíny "biskup" alebo "starší" neboli nikdy použité v Novom Zákone v zmysle a určení osôb lepších, než by boli ostatní. Sú to obyčajní muži schopní viesť Boží ľud. Nikde a nikdy neboli spomenutí ako "nasledovníci" apoštolov. V Novom Zákone je tento koncept úplne neznámy. Z Písem je celkom jasné, že apoštol Pavol povedal obom, ako Titovi, tak Timoteovi, ktorí neboli apoštolmi, ako majú byť dosadzovaní biskupi. Toto ustanovenie, pomocou ktorého miestna cirkev vymenovala starších a biskupov, boli vždy z dostupných ľudí, ktorých poslušné životy boli pozorovateľné a očividné všetkým.

Písma starostlivo zaznamenali Petrove návštevy do Samárie, Lydy, Joppy, Cézarei a Antiochie. Nie je žiadna zmienka o jeho chodení do Ríma, v ktorom by založil rímskokatolícku pozíciu. Tento prvý stavebný kameň vymysleného nástupníctva v Novom Zákone chýba! Apoštolská postupnosť bez apoštolskej doktríny je podvod. Apoštol Pavol v Ríme nikdy ani raz nezmienil Petra v žiadnom zo svojich listov písaných z Ríma cirkvám, hoci spomenul mnoho z tých, ktorí boli spolu s ním v meste. Je zreteľné, že učenie, ktoré učia, že Peter bol v Ríme ako prvý biskup, je podvod. Nikde inde v Novom Zákone alebo v hodnovernej písanej histórii nie je, že Peter kedy navštevoval Rím.

Rímskokatolícka cirkev nemá najmenšiu chuť počúvať jasné svedectvá Písma o ich nehanebnej neposlušnosti k skutočnosti, že starší ľudia a biskupi majú byť "manželom jednej manželky".

Neomylnosť

Rímskokatolícka cirkev učí, že pápež nie je schopný povedať čokoľvek chybné, týkajúce sa jeho výučby vo veciach viery a mravov. Biblia na druhej strane hovorí, že jedine Boh je bez chyby! Podľa katechizmu katolíckej cirkvi, rímsky pápež z dôvodu svojho úradu, je neomylný vo všetkom, čo povie týkajúce sa viery alebo mravov. Biblicky, neomylnosť je vlastnosť, výhradne patriaca Bohu samotnému a nie komukoľvek inému alebo skupine ľudí.

Večnosť, vševedúcnosť a neomylnosť patrí medzi Božské, neoznámiteľné a prirodzené vlastnosti. Také vlastnosti, ktoré nemôžu byť zverené alebo postúpené stvoreniu. Všetky stvorenia chybujú, takže Biblia slávnostne deklaruje:

Pápežské vyhlásenie "neomylnosti učiteľskej autority" je v podstate vyhlásenie o božstve. Len Pán Boh je bez chyby

Vatikánska doktrína stavia na obdiv tvrdenie, že pápež je "Svätý Otec". Nie je viac prekvapivej a viditeľnej arogancie pápežstva, než toto desivé tvrdenie, že je neomylný. Biblia hovorí:

Pápež keď ustanovil seba ako najvyššieho, poprel absolútnu autoritu Boha! Prekvapivo v tomto tvrdení o božských atribútoch Boha, pápež naplnil to, čo je prorokované v Biblii, že tento človek ustanovil seba v strede Božieho ľudu a vyhlásil sa za Svätého Otca.

Pre kresťanov je Biblia objektívnym základom, na ktorom s nádejou zotrvávajú. Viera založená na tejto bezpečnej autorite je očakávanie, že Pán Boh vykoná všetko, čo sľúbil nám všetkým, ktorí sme v Kristovi.

Kvôli tomuto trvalému spojeniu medzi Písmom svätým a pravdivou vierou, musí byť Božie Slovo študované s ohľadom na jeho plnú pravdivosť. Pripomeňme si tie prekrásne slová apoštola Pavla:

Námestník Krista

Pojem "Kristov námestník" pochádza z latinského slova "vicarius" znamenajúci náhradu. V online verzii malého katolíckeho slovníka Johna A. Hardona, S.J. definuje námestníka Krista ako: "Pápež, viditeľná hlava cirkvi na zemi, v zastúpení a namiesto Krista. Má najvyššiu cirkevnú autoritu v katolíckej cirkvi..."

Avšak v Písmach úplne zreteľne vidíme, že Pán poslal svojho Svätého Ducha, aby Ho nahradil. Ako nás Pán Ježiš Kristus opustil, dal nám, ako zasľúbil, najvyššiu, plnú a univerzálnu starostlivosť o dušu v božskej osobe Ducha Svätého. Ježiš Kristus bol na zemi Majstrom, Pánom a Sprievodcom pre veriacich. Pred svojou smrťou sľúbil, že pošle Ducha Svätého, ktorý s nimi zostane navždy.

Duch Svätý, ako Námestník Krista, je najvyšší sľub a kľúč vzťahu každého pravého veriaceho k Pánovi Ježišovi Kristovi. Táto nádherná Osoba nikdy nezanikne, On sám zostáva ako pravý Námestník (Zástupca) Krista. Ak máme vzťah a spoločenstvo s Bohom a Ježišom Kristom a boli sme znovuzrodení do večného života, zostávame v Duchu Svätom.

Pán neprišiel ustanoviť svetové cirkevné impérium vlády, ale prišiel priniesť skutočnú prítomnosť vo svojom pravom Námestníkovi, Duchu Svätom. V rímskom katolicizme je sláva dokonalého a bezchybného Boha zamenená na slávu chybujúceho človeka. V stávke je tak sláva Pána Ježiša Krista a záchrana duší, ako aj funkcia Ducha Svätého, ako pravého Zástupcu Krista.