Kňazský úrad

Rímskokatolícka cirkev vyhlasuje svojich biskupov a kňazov za sviatostne identifikovaných so samotným Kristom. O katolíckom kňazovi je vyhlásené, že je ako Kristus - Najvyšší Kňaz, vlastniaci Jeho autoritu a moc. Veriaci sú vyučovaní, že biskup je žijúcim obrazom Boha Otca. Obaja, ako kňaz, tak aj biskup, ako je vyhlásené, zdieľajú identické kňazstvo a úrad Krista.

Naproti tomu Písmo učí, že žiadny človek nemôže zaujať Kristovo miesto ako kňaz. V skutočnosti nás Biblia varuje:

Nekončiace kňazstvo Ježiša Krista nemôže byť prevedené na inú osobu, ako je uvedené v Písme:

Teda rímska sviatosť "svätenia", ktorá si uplatňuje nárok na Kristovo obetné kňazstvo "kňazským vysvätením", je tradícia ľudí, ktorí popierajú zjavenú biblickú pravdu.

Rímskokatolícka cirkev neprenecháva samotné Kristovo novozákonné obetné kňazstvo jednému vyššie postavenému biskupovi. Katolícke kňazstvo je vytvorené za účelom zvečniť svojich sedem fyzických sviatostí, o ktorých vyhlasuje, že sú nevyhnutné na spasenie. Celý život cirkvi rímskej sa točia okolo jej biskupov, kňazov a sviatostí, ktoré vykonávajú.

Podľa Biblie majú všetci veriaci priamy prístup k Bohu v Pánovi Ježišovi Kristovi.

Iný Kristus

Katolícky veriaci je vyučovaný, že medzi kňazom a Kristom je špecifická identifikácia. Toto nevedie do žiadnych pochybností, keď katolícky katechizmus vyhlasuje v § 1548: "Lebo on (služobník) vďaka kňazskej vysviacke, ktorú prijal, je pripodobnený Veľkňazovi a má moc konať mocou a v osobe samého Krista." V Novom Zákone Biblie nie je žiadna zmienka o cirkevných kňazoch ani kňazskom poradí vedenia. V skutočnosti Biblia varuje nasledovníkov Ježiša Krista, aby boli bdelí voči tým, ktorí sa pokúsia s Ním zosobniť.

Rozdiely medzi kňazstvom Ježiša Krista a starozákonným kňazstvom sú veľmi jasné. Kňazi pred Ježišom Kristom boli Židia - Leviti (levitskí kňazi). Boli to iba smrteľní ľudia a bolo nevyhnutnosťou, aby ich úrad bol zverený do iných rúk. Na rozdiel od toho, Ježiš Kristus je večným kňazom a Jeho kňazstvo je neprenositeľné a nepotrebuje žiadneho následníka, pretože je večný:

Kristus Ježiš odstránil starozákonných kňazov a ich obetné kňazstvo, keď umrel na kríži:

Táto udalosť odstránila prekážku kňazského sprostredkovania medzi Bohom a človekom. Úrad mnohých kňazov Starého Zákona bol odstránený, pretože jediný Kňaz - Ježiš, pokračuje navždy a obetnú prácu dokončil raz a navždy!

Prichádzate k Bohu skrze tohto jediného Najvyššieho Kňaza - Ježiša Krista, aby vás zachránil? Alebo ako hriešni sa máte obracať k tým, čo sa vyhlasujú za vašich prostredníkov a robia pozemské obete za vaše hriechy?

Celibát

V Písme je napísané:

Biblická kvalifikácia pastora alebo biskupa je, že má byť mužom jednej manželky a najprv vedieť, ako zvládať svoj vlastný domov a potom Božiu cirkev. Pán Ježiš Kristus hovorí o dare slobodného stavu (celibátu) ako o dare, ktorý je daný len niektorým. Avšak v rímskej cirkvi vidíme, že tento slobodný stav je nariadený a len tí, ktorí sa zaviažu byť celibátni, sú schopní viesť a dohliadať na cirkev. Celý koncept celibátneho vedenia je úplným opakom jasného vyučovania nájdeného v Božom Slove.

Katolícka cirkev popiera aj v tomto bode Božie Slovo a pokúša Pána Boha v tom, čo robí svojim mladým. Celý účel Vatikánu - pápeža, kardinálov, kúrie - je udržiavať celosvetovo kontrolu nad všetkým kňazstvom. Museli teda uložiť zákon kňazského celibátu tak, aby mohli pokračovať vo svojej kontrole. Ak by sa kňazi oženili, bola by cirkev zodpovedná za ich deti, majetok a domácnosti.

Rímska cirkev požaduje celibát na všetkých, ktorí sú vo vedení a zakazuje im sexuálne naplnenie manželstva, ktoré bolo dané Bohom. Tieto ľudské ustanovenia sú ťažkým bremenom, ktoré spočíva na každom z ľudí pod celibátom. Každý človek vstupuje do cirkvi s veľkými ambíciami, ale málokto je toto bremeno schopný uniesť a nepodľahne. Otázkou je stále, aké ovocie nesie tento strom a aké dôsledky majú tieto ľudské nariadenia. Týmto ovocím a dôsledky je v celej histórii cirkev rímska známa po celé stáročia.